Cycas Revoluta
Cykas japonský (Cycas revoluta) , je rastlina pochádzajúca z južného Japonska. Je najznámejším druhom medzi tromi stovkami známych druhov cykasov. Tie patria k najstarším rastlinám na svete a na zemi sa objavili po prvýkrát v čase permu pred 250 miliónmi rokov.
Cykas japonský je bežne dostupný v SR. Pod slovom „cykas“ si preto každý vybaví práve túto rastlinu.
Rastliny, pestované botanickými záhradami a zberateľmi, sa pri dobrej starostlivosti dožívajú značného veku. Cykasy japonské sú pritom veľmi dlho žijúce stromy, pričom niektoré prepočty ukazujú na možnosť 2000 rokov života.
Aj keď v zahraničí býva cykas japonský niekedy neodborne označovaný ako ságová palma s palmami nemajú cykasy nič spoločné, snáď okrem vzhľadu, tvoreného drsným kmeňom s korunou lesklých, temne zelených listov. Pravé ságo je pritom škrobovitý prášok, ktorý sa vyrába zo stredu kmeňa paliem Metroxylon sagu.
S kmeňom dosahujúcim u najväčších rastlín 5 m výšky, sa radí medzi stredne veľké cykasy. U mladších rastlín má podobu typickej hnedej gule, z ktorej pučí koruna „palmových“ listov, tak tvrdých, že si ich neskúsené oko môže pomýliť s plastom. Kmeň sa môže u starších rastlín vetviť.
Samčie šišky dorastajú veľkosti 30-60 cm, samičie do 20 cm. Rozoznať od seba samca a samicu cykasu bez šišiek nie je možné, rastliny sa vzhľadovo nelíšia.
Listy sperené, tvrdé, temne zelené a na koncoch ľahko podvinuté. To je tiež jeden zo znakov, ktorý ho odlišuje od iných cykasov, napr. druhu Cycas taitungensis.
Stanovište a rozšírenie
Pôvodný areál cykasu japonského je ostrov Kjúšú (Kyushu) v južnom Japonsku a ostrovoch známych ako Južné japonské súostrovie. Cykas japonský rastie na svahoch s vápencovým podkladom, plne vystavený slnku. Občas sa objavuje aj v lesoch, ale vždy na vápenci.
Prevažujúce subtropické počasie má mierne leto s teplotami v tieni 26-33 °C a chladné zimy od 7-20 °C. Podobné teploty sú teda odporúčané, pokiaľ chceme, aby rastlina dobre rástla (nad kúrením).
Tieto rastliny sú však schopné prežiť kratšie zníženie teploty až na -10 ° C (niektoré správy hovorí aj o nižších teplotách). Aj preto ich napríklad v predaji v Holandsku môžete nájsť v zime vystavenej vonku. Nižším teplotám odoláva predovšetkým kmeň, pri listoch môže dôjsť k poškodeniu mrazom. Ešte odolnejší je podobný čínsky druh cycas panzhihuaensis, ktorý odoláva ťažkým mrazom a snehu.
Pestovanie
Pestovanie bežne dostupných cykasov je jednoduché, avšak na dosiahnutie najlepšieho vzhľadu je potrebné sa s nimi naučiť zaobchádzať. Rastliny v našich domácich podmienkach vytvárajú obvykle raz za rok vrh listov, ktoré rastú zo stredu a odvíjajú lístky podobne ako listy papradí. Vzhľadom na hlboký a mohutný hlavný koreň sa odporúčajú vysoké kvetináče, ktoré nemusia byť príliš široké, musia však zostať priestor na vystúpenie koralovitých koreňov na povrch.
Absolútnou podmienkou na pestovanie cykasov je priedušná pôda, ktorou voda pretečie, zostane vlhká, ale nie zbytočne dlho mokrá. Škodia im prílišné vlho a úplne zásadne neznášajú mokro a chlad súčasne. Hlavnou príčinou ich úmrtia je preto uhnitie koreňa vo vlhkom prostredí, ktoré nie vždy možno spočiatku spoznať na samotnej rastline. Hlinu je teda potrebné namiešať s kamienkami či iným hrubým materiálom ako je pemza či perlit. Prípadne je možné núdzovo využiť priedušné zmesi pre palmy alebo pre kaktusy. Naopak občasné úplné vyschnutie pôdy po bežnej dovolenke rastlinám zásadne neuškodí, pokiaľ nejde o úplne mladé exempláre. Rastliny dobre znášajú zanedbávanie a nezalievanie. Uškodiť im môže prílišná starostlivosť spojená s prelievaním, prílišným hnojením a príliš výživnou hutnou pôdou.
Problémy pri pestovaní doma:
- rastlina netvorí listy – je chladno;
- rastlina vytvára nepekné veľmi dlhé listy, ktoré občas aj zasychajú - rastlina nemá dosť svetla.
Na ďalší rast sú však potrebné ďalšie faktory – teplo a svetlo – bez nich je ťažké dosiahnuť vyrašenie nových listov, typický problém v našich podmienkach. Na jar (v marci) sa teda odporúča rastliny umiestniť na teplé a svetlé miesta, napríklad k oknu nad kúrením a začať rastlinu viac zalievať. To by malo byť dobrým popudom na začatie rastu. Teplo musí byť zaistené aj v noci, čo v SR môže byť problémom obzvlášť vonku. Naopak, teplo by nemalo byť v zime (opäť problém vo vykurovaných bytoch). Teplo totiž rastlinu donúti vyhnať nové listy príliš skoro (v januári či februári), keď je nedostatok denného svetla.
Cykasy držané v teple, ale v polotieni vytvárajú pretiahnuté nepekné listy (podstatne dlhšie ako listy pôvodné), ktoré sa po vyzretí a zatvrdnutí už nikdy nezmenia a je možné ich teda odstrihnúť. V prípade začatého pučania nového vrhu listov je preto potrebné rastlinu okamžite umiestniť aspoň dočasne na veľmi teplé a veľmi svetlé miesto do doby, kým mladé mäkké listy zatvrdnú, potom ju môžete vrátiť späť. Pokiaľ je toto miesto pri okne s jedným smerom svetla, je vhodné rastlinu otáčať, aby sa vytvorili pravidelné listy. Bez tepla však rastlina nemusí na jar nasadiť.
Tieto rastliny rastú veľmi pomaly. Najrýchlejším rastom pozorovaným vo vynikajúcich podmienkach komerčného pestovania v južnom Texase bol prírastok kmeňa 3 cm za rok a tri vrhy listov v rovnakom období. V domácich podmienkach sa občas môže dosiahnuť dva vrhy listov za rok a pomalší rast. Záujemcom o väčšie rastliny sa teda odporúča priame zakúpenie staršieho cykasu. Aj z tohto dôvodu sú v Japonsku z cykasov vytvárané obľúbené bonsaje, zbierané sú aj vzácne odrody so zlatými novými listami prípadne odrody s tvarovo odlišnými šiškami.
Cykasy sú dvojdomé rastliny, ktoré sa rozmnožujú semenami, prípadne aj oddelením kmeňových výhonkov. Samčia rastlina kvitne šiškami, samičia rastlina falošnými šiškami tvorenými sperenými listami držiacimi semená – tzv. megasporofylmi. Opeľovanie je v prírode viazané na špecifický druh hmyzu, v zajatí je možné umelé opeľovanie.